Nórsko, Tromsø, mesto za polárnym kruhom, krajina polnočného slnka a celodennej tmy, október 1995. Geir Jenssen (BIOSPHERE) a Bobby Bird (HIGHER INTELLIGENCE AGENCY) nakladajú svoju elektronickú výbavičku do lanovky, aby na jej konečnej stanici, v chate na hore nad mestom, odohrali trojicu unikátnych a výnimočných vystúpení.

Zadanie organizátorov každoročného Polar Festivalu kázalo „využiť zvuky získané na mieste“ a spomínaná dvojica sa s ním popasovala dychberúcim spôsobom. Elitní predstavitelia „tanečnej vetvy“ ambientu sa pohrali so zvukmi topiaceho sa ľadu, vŕzganím lanovky, šumením vetra či rozhovormi návštevníkov, a v reálnom čase z nich vystavali nesmierne dynamické, doslova dýchajúce a pulzujúce dielo, dokonale zachytávajúce genia loci onoho magického miesta, symbolicky, lanami kabínovej dráhy, prepájajúceho modernú civilizáciu s nedotknutou prírodou. Ťažko uveriť, že vyše deväť minút zvukov crčania a kvapkania vody v záverečnej „Meltwater“ môže nenudiť, ba naopak, pôsobiť tak silno. Ambient je často degradovaný a mylne považovaný za triviálnu a prázdnu hudbu, či za účelovú zvukovú kulisu pre výťahy a letiskové haly. Avšak v kritických miestach, kde sa ukazuje, či je hudba (ako taká) kvalitná, doska „Polar Sequences“ exceluje. Rafinovanosť postupov, ktoré postupným vrstvením, menením hlasitosti, pridávaním tónov a prácou so slučkami zvukov rozvíjajú jeden, často prírodný, nasamplovaný motív je evidentná. Jenssen a Bird mimoriadne atraktívnym spôsobom poodkryli širšiemu publiku nový rozmer elektronickej muziky, rozmer, ktorý ukazuje, že napriek jej zdanlivej „umelosti“ a odľudšteniu stále ide o plnohodnotný hudobný smer, nezadajúci si po kompozičnej stránke ani s „vyšším umením“.

„Polar Sequences“ je výtvor na pomedzí intímnej hudby na domáce počúvanie, performing artu či plnohodnotného live záznamu. Jediná vec, čo ma mrzí, je fakt, že som nemohol byť priamo na mieste...

P.S.: Pre tých, ktorí tento výlet do končín na míle metalu vzdialených vydržali absolovovať celý, dodám záverečnú informáciu – v roku 1997 si hudobníci pozvánky vymenili, a po sete odohratom v Jenssenovom rodisku sa podobný projekt odohral v Birminghame, mieste narodenia Bobbyho Birda, tentokrát v mestskom štýle.